Aj na nížinu jeseň zavítala. Ešte trochu babieho leta dopriala, ale vietor po pláni preháňa, okolie sfarbila svojimi tisícročia overenými farbami, človek na poli pracujúci vdychuje vôňu obrábanej pôdy a suchých listov, na jazere už nie je tak živo ale obraz oblohy sa stále odráža z pokojnej hladiny, verný pes v mokrej tráve radosť prejavuje, cítiť čaro okamihu pri zapadajúcom slnku...
